Pohryzenia patria medzi pomerne časté dôvody návštev u veterinára. Jedná sa o poškodenie celistvosti mäkkých tkanív, t.j. kože a podkožia. Častokrát spojeného s defektami svalov, šliach, nervov, ciev, kostí. Tieto rany môžeme rozdeliť na povrchové, hlboké alebo až penetrujúce do telových dutín. Jedná sa o tržno-zmliaždené rany s nerovnými okrajmi.

Záludnosť spočíva v tom, že každú hryznú ranu pokladáme za silne infekčnú, nakoľko zviera pri pohryzení infikuje ranu zárodkami prítomnými v dutine ústnej a pri devastácii kože dochádza k zatláčaniu srsti a všetkých častíc, ktoré na nej sú dovnútra rany. Mnohokrát sa jedná o drobné ranky, ktoré majiteľ buď nepostrehne, alebo podcení ich dôležitosť.

Každý živý organizmus pritom má schopnosť regenerácie a do pár hodín po úraze, uzatvára všetky defekty na koži. Tým ostáva rana zatvorená bez prístupu vzduchu a veľmi rýchlo dochádza k pomnoženiu mikróbov. Psy väčšinou vyvinú zubami silný ťah na kožu, čím dôjde k oddeleniu kože od ostatných mäkkých tkanív a pod kožou tak vzniká kapsa. Táto novovytvorená dutina, pokiaľ je koža zatvorená sa začne plniť zápalovým výpotkom.

Každá hryzná rana by mala byť ošetrená odborníkom. Priebeh ošetrenia, liečba ako aj doba hojenia a prognóza sú vysoko individuálne.

V neposlednej rade nesmieme zabudnúť na možnosť infikovania zárodkami besnoty. Besnota je ochorenie prenosné aj na človeka, je neliečiteľná. Napriek tomu mnoho majiteľov podceňuje svoju základnú povinnosť a teda dať si svoje zviera zaočkovať proti besnote.

Deli – šteniatko novofunlandského psíka sa nedobrovoľne stalo pacientom. Hlavu aj predné končatiny sučky vtiahli počas venčenia cez plot do objektu strážne psy. Sučka skončila s mnohopočetnými tržno- hryznými poraneniami uší, predných končatín, s podkožnými výronmi podpazušia a hrudníka. Zvieratko zvládlo pomerne dlhý chirurgický zákrok statočne. Nasledovalo doliečovanie, dohojovanie. Aj zásluhou starostlivých majiteľov je to dnes krásna slečna.