Kliešte

Kliešte sú iritujúce článkonožce, ktoré parazitujú aj na psoch. Ich životným cieľom je nájsť si teplokrvného tvora, na ktorom sa môžu nakŕmiť. Veterinári aj majitelia zvierat s týmito drobnými parazitmi bojujú už celé roky a vojna stále pokračuje. V posledných rokoch, vzhľadom na priaznivé klimatické podmienky počty kliešťov neustále narastajú.

Kliešte patria do radu Acarina (roztoče). Kliešte sa spolu s ostatnými vonkajšími parazitmi, napr. komáre, blchy podieľajú na prenose rôznych ochorení (borelióza-viz predchádzajúci článok, babezióza, kliešťová vírusová meningoencefalitída, ehrlichióza, anaplazmóza, horúčka skalistých hôr a pod.). Psi a mačky, ktoré žijú často vo veľmi tesnom kontakte s ľuďmi (napr. spanie v posteli) môžu prenášať ešte neprisaté infikované kliešte v srsti. Tieto kliešte sa potom môžu ľahko prisať na majiteľa a parazitovať na ňom.

Väčšinu populácie kliešťov v našich zemepisných šírkach predstavuje Ixodes ricinus (kliešť obecný). Vyskytuje sa v listnatých a zmiešaných lesoch s krovinatým podrastom v nížinách a pahorkatinách do výšky cca 1000 m.n.m. V prírode sa objavuje od apríla do novembra s maximálnym výskytom v období od mája do septembra, no pri priaznivých klimatických podmienkach sa s ním môžeme stretnúť počas celého roka.

Vďaka priaznivý klimatickým podmienkam sa k nám z trópov a subtrópov rozšírili kliešte rodu Dermacentor, ktoré sú charakteristické svojou pestrou kresbou na chrbtových štítkoch. Kliešte rodu Dermacentor sú prenášačmi závažného celkového ochorenia babeziózy.

Životný cyklus kliešťov má 4 štádiá: vajíčko, larva (šesťnohá), nymfa (osemnohá) a dospelý jedinec (osemnohý). Tento životný cyklus obvykle trvá 2 mesiace. Larvy, nymfy a dospelý jedinci sa živia krvou a po nakŕmení odpadajú z hostiteľa. Po tom čo sa nakŕmi larva, zvlieka sa a stáva sa z nej nymfa, z ktorej s po nakŕmení a zvliekaní stáva dospelý jedinec. Následne dospelá samička kliešťa po oplodnení kladie do prostredia vajíčka v počte 600-1000. Dospelí samci kliešťov sajú krv omnoho menej než samičky.

Kliešte vyhľadávajú obete pomocou svojich teplotných senzorov. Keď sa okolo nich presunie objekt vyžarujúci teplo kliešte priľnú k jeho povrchu, respektíve naň spadnú napríklad zo stromu. Častým cieľom kliešťov sú psy a mačky.

Keď sa kliešť dostane na svoju zvieraciu obeť, migruje na miesto s menším množstvom chlpov, resp. tam kde sa ľahko môže nakŕmiť. Najčastejšie sú to uši a koža okolo uší, ale aj koža v okolí pier, konečníka a pod. Kliešte zabodnú do svojich hostiteľov časť ústneho ústrojenstva podobného hmoždinke, ktoré odpoja len v prípade keď sú úplne nacicané.

Kliešte spôsobujú v mieste prichytenia lokálnu zápalovú reakciu. Pri neúplnom odstránení kliešťa, kedy v koži zostane časť, alebo celá hlavička, sa často vytvorí v jej okolí silný, až hnisavý zápal, ktorý je pre zviera veľmi nepríjemný. Pri silnom napadnutí kliešťami môžu toxíny bielkovinovej povahy vylučované slinnými žľazami kliešťov vyvolať kliešťovú paralýzu, to znamená že zviera dočasne ochrnie. V tomto smere sú najnebezpečnejšie samičky prichytené na krku a v blízkosti chrbtice, kde môžu toxíny postihnúť nervy vychádzajúce z chrbtice.

V období najvyššieho výskytu kliešťov je vhodné u zvierat vykonávať každodenné prehliadky srsti. V prípade nálezu prisatého kliešťa je vhodné použiť špeciálne pinzety na tento účel, ktorými kliešťa uchopíme a po vykývaní odstránime. Vhodné je použitie rukavíc, keďže ochorenia, ktoré prenášajú kliešte sú prenosné aj na človeka a môžu sa na majiteľa preniesť aj drobnými odreninami.

Neodporúčame potierať kliešte rôznymi olejmi, alkoholom, éterom a pod. keďže v takomto prípade dochádza k nárastu uvoľňovania toxínov a patogénov z kliešťa do hostiteľa pred jeho úhynom.

Včasné odstránenie kliešťov výrazne znižuje možnosť infekcie patogénnym agens, pretože k prenosu dochádza až po 24-48 hodinách satia krvi.

Prevenciou pred napadnutím kliešťami sú rôzne prípravky s repelentným (odpudzujúcim) a insekticídnym (zabíjajú kliešte) účinkom, ktoré spoľahlivo odpudia nežiaduce kliešte a spôsobia odpadnutie prisatých. Tieto prípravky existujú v rôznych aplikačných formách, napríklad ako obojky, či forma spot-on (vodičky, pipetky, ktoré sa dávajú priamo na kožu) ale aj spreje, prášky a podobne.

Celú škálu týchto prípravkov, spolu s odporučením toho najvhodnejšieho pre Vášho miláčika Vám ponúkneme v našej veterinárnej klinike BB VET ;)

Aby to nedopadlo takto :-(

(zdroj: ambertick.com)