Pozastavili ste sa nad názvom tohto článku? Veď čo môže na tom byť náročné pichnúť jednu injekciu? Z tohto pohľadu na tom naozaj nič nie je, aplikovať podkožne jednu injekciu. No vlastná aplikácia vakcíny je len výsledkom celého radu úkonov, ktorý na našej klinike nazývame vakcinácia, ľudovejšie povedané očkovanie.

Pred každou vakcináciou od pacientov získame nacionále, anamnézu a zvieratko klinicky vyšetríme a až na základe týchto úkonov sa rozhodneme, či je vhodné Vášho miláčika vakcinovať, pretože vakcinovať možno len zvieratá klinicky zdravé a žiadne iné.

Nacionále zahŕňa zistenie druhu, plemena, pohlavia, veku, hmotnosti, mena pacienta, ako aj meno, adresu, telefónne číslo jeho majiteľa.

Druh a plemeno zvieraťa je potrebné vedieť z toho dôvodu, že niektoré plemená, aj ich krížence sú náchylnejšie k určitým ochoreniam ako ostatné.

Pohlavie zvieraťa má tiež vplyv na výskyt rôznych ochorení a to nielen vyplývajúcich z jeho samotnej podstaty.

Vek je dôležitým údajom z hľadiska výskytu ochorení. U mladých zvierat sa častejšie prejavia vrodené a vývojové ochorenia či už srdca, kostí, kĺbov a ostatných orgánových systémov. Táto kategória zvierat je tiež náchylnejšia k infekčným ochoreniam, či už vírusovým, bakteriálnym, ale i parazitárnym a plesňovým.

U starších zvierat sú zas častejšie chronické ochorenia obličiek, pečene, ale aj srdca ako aj nádorové ochorenia ktoré sa väčšinou prejavujú plíživými nešpecifickými príznakmi, ktoré sú majiteľmi často pripisované vyššiemu veku (viď nižšie).

Hmotnosť nám veľa napovie o výživnom stave zvieraťa. (viac napr. v článku Má váš pes nadváhu?)

Anamnéza

Všetci klienti, ako aj pacienti majú na našej klinike založené zdravotné karty, takže aj pri preventívnej návšteve, akou je vakcinácia máme prehľad o ich predchádzajúcich zdravotných problémoch.

Pri vakcinácií sa najskôr majiteľov pýtame, ako sa zvieratko má, máme na mysli ako sa má psychicky, resp. či sa v poslednej dobe nejako zmenilo jeho správanie. Mnoho majiteľov, hlavne starších psíkov pripisuje čoraz väčšiu lenivosť svojho miláčika vyššiemu veku, no zvýšená únava, prípadne neochota k pohybu môžu byť aj príznakmi ochorení kardiovaskulárneho aparátu, prípadne chronických ochorení pohybového systému, ako napríklad degeneratívnych ochorení kĺbov.

Kašle? Otázka po ktorej vždy nasleduje ticho. Niektorým táto otázka príde divná, hlavne v lete. No kašeľ a zadýchavanie sa nie sú len príznakom ochorenia dýchacích ciest. Často sa kašeľ, hlavne večer a v noci, prípadne keď je zviera vzrušené, keď sa teší vyskytuje pri ochoreniach srdca.

Ďalej kladieme otázky týkajúce sa príjmu tekutín a močenia. Možno sa Vám to môže zdať podivné, no existuje celá škála ochorení, ktorých prejavom je častejšie močenie a tým pádom aj zvýšený príjem tekutín. Medzi tieto ochorenia patrí: cukrovka, zlyhanie obličiek, zápal maternice, ochorenia pečene, ochorenia nadobličiek a iné.

Taktiež sa pýtame ako je na tom zvieratko s príjmom potravy a s vylučovaním trusu. S týmto súvisí aj prítomnosť zvracania či hnačky, ktoré sú príznakmi akútnych či chronických porúch nielen tráviaceho traktu, ale vyskytujú sa aj pri poškodení pečene či obličiek. S príjmom potravy úzko súvisí aj výživný stav, nie je normálne ak mačička papá aj za troch a pritom je stále kosť a koža, tieto príznaky sa vyskytujú napríklad pri nadmernej funkcií štítnej žľazy, prípadne poruchách pankreasu, pečene, chronických ochoreniach čriev, či obličiek. Naopak ak zviera skoro nič nepapá a napriek tomu vyzerá ako súdok, tiež to nie je s kostolným poriadkom, keďže takto sa môže prejavovať aj znížená funkcia štítnej žľazy.

Klinické vyšetrenie

Po anamnestických otázkach nasleduje klinické vyšetrenie. Už samotná anamnéza nám napovie na klinické vyšetrenie ktorých orgánov sa máme zamerať, no vždy systematicky vyšetríme zvieratko „od hlavy po päty“.

Obvykle ešte v priebehu anamnézy zmeriame zvieraťu telesnú teplotu. Telesná teplota sa môže zvyšovať aj keď je zviera v strese, prípadne po telesnej námahe. Každý zvierací druh má svoje optimálne rozmedzie teplôt. Ak zviera dosahuje telesnú teplotu nad toto optimum nesmie byť vakcinované, pretože horúčka je najčastejším príznakom infekcie organizmu.

Pri vyšetrení srdca a obehového aparátu vykonáme vyšetrenie činnosti srdca auskultačne (posluchom) fonendoskopom. Existuje mnoho ochorení srdcového svalu, prípadne srdcových chlopní, ktoré sa navonok nemusia prejavovať vôbec, no pri posluchu srdcovej činnosti je počuteľný srdcový šelest, prípadne nepravidelná, či zrýchlená činnosť srdca.

Ďalej vyšetrujeme spojivky a sliznicu dutiny ústnej. Ich zmenená farba (nie ružová), býva príznakom viacerých porúch, či už srdca a obehového aparátu, no i napríklad zápalových ochorení oka, respektíve ďasien.

Palpáciou lymfatických uzlín zisťujeme ich veľkosť, konzistenciu, bolestivosť. Lymfatické uzliny sú dôležitým orgánom imunitného systému a zväčšujú sa, menia svoju konzistenciu, či sú bolestivé v prípade zápalových reakcií odohrávajúcich sa v oblasti, z ktorej odoberajú lymfu, no môžu byť zväčšené aj v dôsledku nádorového bujnenia.

Palpáciou brušnej dutiny kontrolujeme vnútorné orgány nachádzajúce sa v brušnej dutine ako je pečeň, žalúdok, slezina, pankreas, obličky črevo, močový mechúr u samíc maternicu a mliečnu žľazu, u samcov semenníky a prepucium. Príznakom narušenia jednotlivých orgánov brušnej dutiny sú nepríjemné pocity až bolestivosť v oblasti, kde sa spomínané orgány nachádzajú. U starších samcov je taktiež vhodné vykonať rektálne vyšetrenie prostaty, ktorá sa fyziologicky s vekom zväčšuje, no môže spôsobovať aj viaceré problémy, napríklad pri cystickej degenerácií prostaty, či zápaloch prostaty.

Stav srsti a kože nám napovedá o celkovom „fitness“ zvieraťa. Matná, suchá, lámavá srsť napovedá, že niečo nie je v poriadku. Príčinou môžu byť nedostatky vo výžive, alebo v metabolizme zvieraťa. Ak sa jedinec často škriabe, jeho koža je začervenaná príčin môže byť viacero, od napadnutia vonkajšími parazitmi, cez bakteriálne zápaly chlpových lôžok až po alergické reakcie na krmivo, zložky prostredia, či hormóny. Ložiska vypadanej srsti, ktoré sa vyskytujú na oboch stranách zvieraťa bývajú najčastejšie príznakom ochorenia žliaz s vnútornou sekréciou, ako napríklad vaječníkov, nadobličkovej žľazy, či štítnej žľazy.

Po vyhodnotení anamnézy a klinického vyšetrenia vieme, či je zviera vhodným adeptom pre vakcináciu. Pretože len klinicky zdravý organizmus je schopný vytvoriť dostatočné množstvo protilátok proti infekčným ochoreniam, ktoré očkujeme a o to nám pri vakcinácií ide. Pokiaľ by nebolo vakcinované zviera klinicky zdravé je taktiež vyššia pravdepodobnosť, že nepriaznivo zareaguje na vakcináciu a to buď nástupom horúčky, apatie nevoľnosti, no môže sa vyskytnúť aj celková imunitná reakcia organizmu („alergia“), pri ktorej môže byť zviera až ohrozené na živote. Malé plemená psíkov sú náchylnejšie k reakcií na vakcináciu a preto majiteľov takýchto psíkov vždy upozorňujeme na prípadné reakcie, ktoré môžu nastať a ako pri nich reagovať.

V prípade akýchkoľvek patologických nálezov, či už horúčky, akútnej hnačky, zvracania, porúch močenia, šelestu na srdiečku, bolestivej brušnej dutiny vakcináciu odložíme a majiteľovi navrhneme terapiu, alebo ďalšie vyšetrenia pre potvrdenie diagnózy a následnú terapiu.